reklama

Výchova detí = práca rodičov pre Slovensko

Materská a rodičovská nie je pre matky, a v poslednom čase aj pre čoraz viac otcov, dovolenkou. Je to práca, ktorá zabezpečuje trvalo udržateľný rozvoj krajiny.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

V súčasnosti však príjem rodiča počas starostlivosti a výchovy dieťaťa do 3 rokov dosahuje v prvých 6 mesiacoch 75 % priemernej mzdy a počas ďalších 30 mesiacov 34 % priemernej mzdy. V priemere tak rodič počas 36 mesiacov príde na príjme oproti priemernej mzde o viac ako 15 000 eur. Ak k tejto sume prirátame výdavky spojené s výchovou a starostlivosťou o dieťa do doby skončenia sústavnej prípravy na povolanie vo výške minimálneho mesačného výživného na rok 2021, dostávame sa k čiastke 29 000 eur. Táto suma predstavuje úspory priemernej slovenskej rodiny za 9 až 10 rokov. Znamená to, že slovenské rodiny musia plánovať rodičovstvo minimálne 5 rokov a najčastejšie 9 až 10 rokov dopredu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A nielen to. Pre mnohé rodiny je dieťa luxusom a znamená prepad zo strednej vrstvy do chudoby. Častým neriešiteľným problémom, ako zvládnuť obrovský prepad príjmu od narodenia dieťaťa do jeho 3 rokov, je návrat rodiča z rodičovskej do zamestnania. Ako je možné, že sme sa ako moderná európska krajina dostali v 21. storočí do situácie, kedy rozhodnutie „mať“ dieťa môže znamenať ekonomickú samovraždu rodiny? Ako je možné, že sme mladé rodiny postavili pred dilemu hypotéka, alebo dieťa? Ako je možné, že mladí ľudia vnímajú materstvo a rodičovstvo ako koniec aktívneho života? Dokedy chceme trestať rodiny za to, že sa vôbec odvážili mať deti?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako je už u nás zvykom, tieto a mnohé iné existenčné otázky ostávajú buď nezodpovedané, alebo sa dlhé roky „riešia“ len v rovine diskusií, resp. sa snažíme na ne mnohokrát odpovedať nesprávne cielenými kozmetickými opatreniami, ktoré vzniknutý problém riešia len z krátkodobého pohľadu.

Výsledkom je, že populácia radikálnym tempom starne. Populačná prognóza EUROSTATu (štatistického úradu EÚ) uvádza, že na Slovensku od roku 2030 nastane dlhodobý úbytok obyvateľstva. Do roku 2100 sa má znížiť počet obyvateľov oproti súčasnosti o 1,1 mil. ľudí. Navyše, od roku 2025 začne ubúdať obyvateľov vo veku do 14 rokov a rapídne pribúdať obyvateľov v poproduktívnom veku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Podľa prognostických dát EUROSTATu bude v roku 2030 o 50 tisíc obyvateľov vo veku do 14 rokov menej ako dnes. A rovnako budeme mať v roku 2030 o 234 tisíc dôchodcov viac ako dnes.

Prognóza vývoja počtu rôznych skupín obyvateľstva SR
Prognóza vývoja počtu rôznych skupín obyvateľstva SR (zdroj: zdroj: IstroAnalytica podľa údajov EUROSTAT)

Dnes pracujú na 1 dôchodcu 3 ekonomicky aktívne osoby. V roku 2030 bude pracovať na 1 dôchodcu 2,25 ekonomicky aktívnych osôb. Do roku 2070 tento pomer klesne až na 1,27 ekonomicky aktívnych osôb na 1 dôchodcu. Vzhľadom na negatívny trend pomeru medzi mladou generáciou a ľuďmi v poproduktívnom veku neexistuje žiadny fundament, ktorý by naznačoval možnú zmenu negatívneho trendu.

Prognóza vývoja počtu ekonomicky aktívnych osôb a ľudí v predproduktívnom veku na 1 dôchodcu v SR
Prognóza vývoja počtu ekonomicky aktívnych osôb a ľudí v predproduktívnom veku na 1 dôchodcu v SR (zdroj: zdroj: IstroAnalytica podľa údajov EUROSTAT)

Starnutie populácie a negatívny demografický vývoj v najmladších kohortách – vekových kategóriách populácie budú mať s určitosťou ďalekosiahle následky. Ročné výdavky na starobné dôchodky nám do roku 2050 stúpnu až na 147 % v čistej súčasnej hodnote roku 2020, čo bude znamenať buď dvojnásobnú výšku odvodov na starobné poistenie alebo reálny pokles priemerného starobného dôchodku o 65 % oproti súčasnosti. Pokiaľ ide o systém zdravotnej starostlivosti, negatívny demografický vývoj bude zvyšovať nároky na jeho financovanie v priemere o 135 mil. EUR ročne, čo bude znamenať buď postupné zvyšovanie zdravotných odvodov do roku 2050 na 150 % v čistej súčasnej hodnote oproti roku 2020, alebo radikálne zníženie štandardu zdravotnej starostlivosti. Znižovanie počtu ekonomicky aktívnych osôb tiež ovplyvní aj financovanie samospráv, ktorých príjmy z podielových daní klesnú do roku 2050 o 20 % v čistej súčasnej hodnote roku 2020.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Príčin negatívneho demografického vývoja a radikálneho starnutia populácie je niekoľko:

  • Tou prvou je zmena spôsobu života. Pokiaľ bolo Slovensko agrárnou krajinou, práca odrasteného dieťaťa znamenala pre rodinu automaticky prínos, zatiaľ čo jeho výchova neznamenala pre rodinu zásadnú zmenu spôsobu fungovania. Industrializácia Slovenska však so sebou priniesla odbúranie práce mladistvých. S tým spojená povinná školská dochádzka zároveň zvýšila náročnosť výchovy dieťaťa v rodinách najmä na vidieku. Tradične vyššia pôrodnosť na vidieku sa tak začala približovať k parametrom pôrodnosti v mestách.
     

  • Ďalšou príčinou je plná integrácia žien na trhu práce. Pokiaľ bola žena prevažne v domácnosti, otehotnením a starostlivosťou o dieťa o žiadnu mzdu neprichádzala. Zamestnaná žena však tehotenstvom a starostlivosťou o dieťa prerušuje investovanie do svojho ľudského kapitálu na trhu práce, ktoré jej dovtedy prinášalo živobytie a rast životnej úrovne.
     

  • Treťou príčinou je cena stratených príležitostí. Inak povedané, príchodom dieťaťa do rodiny ľudia prichádzajú o možnosť trávenia voľného času a voľby spotreby podľa vlastných preferencií a prispôsobujú sa potrebám dieťaťa, resp. detí.

Preto, pokiaľ chceme negatívny trend starnutia populácie zvrátiť, je nevyhnutné vyššie uvedené príčiny zahrnúť do tvorby komplexnej a efektívnej prorodinnej politiky. Heslo „Podpora rodiny – program pre Slovensko“ nesmie byť len volebným sloganom, ale reálnou národohospodárskou politikou.

Myslíme si, že skutočnou podstatou rodinnej politiky by mala byť podpora zodpovedného rodičovstva a rodičov, ktorí vychovávajú svoje deti, aby boli im na radosť a spoločnosti na prospech. Preto navrhujeme týchto 7 kľúčových opatrení novej systémovej rodinnej politiky:

  1. Zmeniť politicko-spoločenské vnímanie obdobia výchovy dieťaťa od jeho narodenia do 3 rokov, počas ktorého sa rodič – prevažne matka – naplno venuje starostlivosti o dieťa, z „dovolenky“ na „rodinnú prácu“.
     

  2. Zaviesť základný príjem za „rodinnú prácu“ pre osobu starajúcu sa o dieťa od 31. týždňa do 3 rokov. Tento základný príjem by modelovo v roku 2022 predstavoval 800 eur v čistom, ku ktorému by štát adresne doplácal do fondov sociálneho a zdravotného poistenia ďalších 390 eur. Zároveň by bol tento základný príjem každý rok valorizovaný na základe rastu priemernej mzdy v národnom hospodárstve. (Odvody vo výške 390 eur zo strany štátu sú dôležité. Dnes je totiž rodič, ktorý je na materskej a rodičovskej dovolenke, poistencom štátu. Štát za neho platí odvody na starobné poistenie, na invalidné poistenie a odvody do rezervného fondu solidarity, avšak z nízkeho vymeriavacieho základu. Minimálne 75 % rodičov, ktorí poberajú materské alebo rodičovský príspevok, je tak ukrátených na budúcom starobnom dôchodku, nakoľko odvody sú platené z nižšieho vymeriavacieho základu v porovnaní s ich príjmom z ekonomickej činnosti).
     

  3. Zvýšiť vymeriavací základ, z ktorého štát platí poistné na dôchodkové poistenie, pre osobu, ktorá sa riadne stará o dieťa v období, v ktorom sa jej poskytuje materskáa pre osobu starajúcu sa o dieťa do veku šesť rokov alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom na úroveň základného príjmu.
     

  4. Zachovať rodičovský príspevok v súčasnej výške 378,10 eur mesačne s valorizáciou na úrovni medziročnej zmeny priemernej mzdy v národnom hospodárstve pre osobu starajúcu sa o dieťa od 31. týždňa do 3 rokov, pokiaľ sa rozhodne pracovať na kratší alebo flexibilný pracovný úväzok definovaný platným Zákonníkom práce.
     

  5. Zvýšiť nezdaniteľnú časť základu dane z príjmov fyzických osôb pre osobu starajúcu sa o dieťa vo veku od 3 rokov do skončenia sústavnej prípravy na povolanie, a to:
    ​​​​​​pre osobu starajúcu sa o 1 dieťa: na úroveň 1. decilu priemernej hrubej mesačnej mzdy za predchádzajúci rok (583 eur/mesiac/osoba);
    pre osobu starajúcu sa o 2 deti: na úroveň 1. kvartilu priemernej hrubej mesačnej mzdy za predchádzajúci rok (752 eur/mesiac/osoba);
    pre osobu starajúcu sa o 3 a viac detí: na úroveň mediánu priemernej hrubej mesačnej mzdy za predchádzajúci rok (1 018 eur/mesiac/osoba).
     

  6. Efektívne motivovať zamestnávateľov vytvárať pracovné miesta s kratšími alebo flexibilnými pracovnými úväzkami pre osoby starajúce sa o dieťa od 31. týždňa do 3 rokov, predovšetkým formou 100 %-nej úhrady odvodov zamestnávateľa z vymeriavacieho základu na úrovni základného príjmu.
     

  7. Zvyšovať kapacitu predškolských zariadení formou rekonštrukcie existujúcich a výstavby nových predškolských zariadení využitím európskych programov v priemere o 37 miest ročne na okres.

Týmito opatreniami predpokladáme, že sa podarí trvale zvýšiť úhrnnú plodnosť od roku 2035 tak, že na Slovensku sa narodí v priemere 2,0 detí na ženu. Do roku 2060 by sme mali zvýšiť úhrnnú plodnosť v priemere na 2,2 detí na ženu, čo je úroveň, ktorá umožňuje „obnovu“ populácie. Taktiež dosiahneme, že do roku 2024 budeme mať o 18 tisíc detí do 3 rokov viac ako v súčasnosti a do roku 2060 zvýšime počet detí vo veku do 3 rokov o 86,5 tisíc oproti súčasnosti.

Hovorí sa, že pokiaľ ide o prežitie národa, ekonomika ide bokom. Aj keď ide o emocionálne exponovanú tému, výdavky na opatrenia rodinnej politiky sme podrobili testu ekonomickej efektívnosti a návratnosti, podobne ako je tomu pri iných národohospodárskych prioritách.

Vplyvom navrhovaných opatrení zvýšime hrubý dlh verejnej správy (do roku 2046) o 21,5 mld. eur v čistej súčasnej hodnote. Náklady financovania zvýšeného dlhu budú však umorené z benefitov, ktoré opatrenia v budúcnosti prinesú. Ekonomické efekty v podobe „nedoplácania na opatrenia rodinnej politiky“ môžeme očakávať v roku 2046, t. j. 25 rokov od začiatku implementácie opatrení. Rozpočtovú neutralitu, teda úplné splatenie nákladov na opatrenia, dosiahneme v roku 2084.

Z uvedeného vyplýva, že navrhované opatrenia rodinnej politiky budú od roku 2084 dlhodobo udržateľné, nakoľko neriešenie negatívneho demografického vývoja si vyžiada násobne viac výdavkov na udržanie súčasného daňovo-odvodového modelu.

Ďalšie podrobnosti o komplexnom návrhu novej rodinnej politiky z dielne inštitútu IstroAnalytica sú dostupné v tomto článku na našej webovej stránke.

Matej Bobovník, senior analytik Inštitútu stredoeurópskych štúdií IstroAnalytica

    Inštitút IstroAnalytica

    Inštitút IstroAnalytica

    Bloger 
    • Počet článkov:  1
    •  | 
    • Páči sa:  0x

    „Dáta v centre riešenia verejných politík“ Inštitút stredoeurópskych štúdii IstroAnalytica je nezávislou mimovládnou organizáciou (občianskym združením), ktorej cieľom je zvyšovať kvalitu verejných politík, verejnej diskusie a v neposlednom rade aj kvalitu politických rozhodnutí na základe používania overených údajov, dát a faktov, ako aj zvyšovať životnú úroveň a zlepšovať kvalitu života obyvateľov SR zefektívňovaním verejných politík na všetkých úrovniach.www.istroanalytica.org Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

    Prémioví blogeri

    Juraj Hipš

    Juraj Hipš

    12 článkov
    Monika Nagyova

    Monika Nagyova

    295 článkov
    Juraj Karpiš

    Juraj Karpiš

    1 článok
    Matúš Sarvaš

    Matúš Sarvaš

    3 články
    Zmudri.sk

    Zmudri.sk

    3 články
    reklama
    reklama
    SkryťZatvoriť reklamu